Spomienky na začiatky nášho UPC poprepletané s tým, ako v ňom žijeme dnes – aj toto znamenajú novembrové UPC narodeniny. Aké boli tento rok? Basa, husle, kroje, klobúky, tanec. K tomu už tradične naše nátierky, koláče, smiech, starí známi … – jednoducho boli naše.

A tak mi ešte utkvelo z našej veselice, že “dobrých ludzi še všadzi veľo zmescí a planí še pociskajú”. My sme sa trošku museli potlačiť, ale takáto premiéra si zaslúži aj obetu. 🙂

Touto cestou sa chceme poďakovať o. Jurajovi, o. Borisovi, o. Petrovi a o. Pavlovi, že prijali sviatočné pozvanie medzi nás, takisto všetkým UPCčkarom, ktorí sa huževnato podieľali na prípravách oslavy. Špeciálna vďaka patrí Ondrejovi Drugovi a jeho priateľom za živú ľudovú hudbu, a v neposlednom rade nášmu dobrému Bohu, že nám dal ďalší spoločný rok.

Magdaléna M.