Minulý týždeň v stredu 13. novembra naše banskobystrické UPC oslávilo 25 rokov svojej existencie. Preto sme toto jubileum oslávili tak ako sa na štvrť-storočnicu patrí.

Začali sme sv. omšou, na ktorej sa zišla plná sála študentov, niekoľkých učiteľov, bývalých a už pracujúcich upecečkárov. Samotný význam nášho sviatku zvýraznil fakt, že sme sv. omšu slávili za účasti až piatich kňazov.

Čo by to bolo za narodeniny bez poriadnej oslavy, ktorá fakt stála za to. Najprv sme však, samozrejme, sfúkli sviečky na narodeninovej torte. Následne sme sa rozdelili do piatich tímov, pričom na nás čakali výzvy a prekvapenia v podobe štyroch disciplín: hádanie pesničiek len za pomoci hmkania; telefón, kde sme namiesto hovoreného slova museli používať pantomímu; taxikár sa snažil uhádnuť či Peter Nagy alebo iná osobnosť ide na manikúru alebo do inej „významnej“ destinácie a sluch sme si takisto vycibrili na imitácii a identifikácii zvukov od fujary až po vysávač. Bola to výzva a boj do posledných chvíľ, pretože vo finálnom rebríčku sa nám umiestnili až dva tímy. Odmenou im a zároveň nám všetkým bol pocit z dobrej, zaujímavej a vtipnej hry.

Ani naše žalúdky nezostali prázdne a počas celého programu sme mali pripravené občerstvenie v podobe obložených mís, chlebíkov, nátierok, zemiakového šalátu a samotnej torty v podobe medového krémešu.

Naše oslavy narodenín UPC boli zároveň priestorom na rozhovor, nadviazanie nových známostí alebo upevnenia tých starých. Myslím si, že hovorím za všetkých keď poviem, že sme prežili príjemný spoločný čas.

Veľa šťastia UPC Štefana Moyzesa, nech pre každého, kto do teba bude prichádzať to má zmysel a prináša radosť.

Bystrík