Obžerstvo
o. Rudolf

Zúbožený, nahnevaný a hladný kohút zúfalo hľadal čosi pod zub. Podráždene ďobal sem a tam popod otiepky raždia, pomedzi lístie, okolo kameňov, dokonca ďobol aj za každý kamienok, ktorý našiel. Zrazu sa zastavil. Pred ním ležal akýsi čudný kameň, ktorý bol iný ako ostatné a neobyčajne žiaril. Kohút si ho rozpačito obzeral. A pochopil, že to nie je obyčajný kameň. Svedčil o tom jeho tvar, jeho lesk i rozmery. „Ľudia by ťa nazvali diamantom,” hundral si hladný kohút. „Diamant či kameň, pre mňa nemáš ani takú cenu ako ryžové zrnko,” dofrflal, obrátil sa a zobal ďalej. Tí čo myslia len na jedlo, prechádzajú popri vzácnych hodnotách a ani si ich nevšimnú. Aby sme objavili niečo, čo má naozaj cenu, treba to hľadať. „Nedávajte, čo je sväté psom, a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.” (Mt 7, 6)[1]

Dnes sa veľa hovorí o ekológii životného prostredia, o tom ako všemožne výpary poškodzujú ozónovú dieru a devastujú prírodu. Existuje aj ekológia ducha, v ktorej sa máme zamerať na výpary, ktoré putujú zo žalúdka do hlavy a zatemňujú náš rozum. Cestou k takémuto zatemneniu rozumu je ďalší hlavný hriech, obžerstvo. Nazýva sa aj nemiernosťou alebo nestriedmosťou v jedle a v pití.

Už sme na jednom mieste spomínali, že spomedzi siedmych hlavných hriechov sa niektoré kategorizujú ako hriechy tela a hriechy ducha. Medzi hriechy tela patria smilstvo a obžerstvo. Sv. Tomáš Akvinský súhlasí s tým, že hriech obžerstva nie je z tých „najhorších“ a to preto, že jeho podstata nespočíva v duchovnosti, ale v telesnosti. Je to hriech tela a tie sú možno najrozšírenejšie, nie sú avšak až také smrteľné. Človek sa môže pýchou, lakomstvom a smilstvom oddialiť od Boha, zriedka je to však kvôli tomu, že má ktosi plné brucho. Nemôžeme ho ale bagatelizovať a vždy bude zaradený do kategórie hlavných hriechov; vtedy keď človeka odvráti od jeho konečného cieľa a upne sa na pôžitok z obžerstva ako na konečnom cieli a takýmto spôsobom sa oddiali od Boha, ako od svojho posledného a zároveň najdôležitejšieho cieľa.

Stredovekí moralisti rozoznávali 5 druhov obžerstva a 5 dcér obžerstva. Medzi druhy patria: pahltnosť – chvatné hádzanie do seba, prepychovosť – bohatosť jedla, nestriedmosť – nenormálne množstvo, pažravosť – budem mať čo chcem a kedy chcem, prieberčivosť – dokonale pripravené jedlo. „Dcérami“ obžerstva sú neprimeraná veselosť – pri ktorej ostáva stáť rozum, hlúpnutie – pochabé reči a správanie, znečistenie – zvracanie, mnohovravnosť – nemiernosť v reči, prázdna a narušená myseľ – ráta iba množstvo odgrgnutí.[2]

Byť nemierny v jedle a v pití neznamená len, že veľa jem a pijem. Väčšinou sa nám pred očami ukážu ľudia tlstí, obézni. Paradox dnešnej doby v porovnaní napr. s viktoriánskou dobou je v tom, že vtedy, ten alebo tá, ktorý mal aspoň trochu „sadla“, faldy a záhyby na sebe, tak to bolo prejavom hojnosti v protiklade k tým, čo boli vychudnutí. Týchto považovali za spodinu a chudobných. Alebo nebolo prípustné, aby ktosi mal opálenú tvár od slnka a práce – bo to prejav poddanstva. High society boli tí, čo mali peknú, bielu pokožku! Aký paradox dnešnej doby! Bledí a neopálení – nemajú na to a nechodia do solária, krásne opálené telá – to je radosť pozerať sa!, chudí (nie vychudnutí) sú vzorom pre tých čo chcú schudnúť, alebo nadopovaní steroidmi a naťahujúci sa s činkami– tak to sú ozajstné hviezdy a vzory, ktoré zapĺňajú titulné stránky bulváru![3]

Obžerstvo, ktoré chápeme aj ako nemiernosť znamená, že ktosi môže byť aj posadnutý diétou. Výsledkom môže byť psychická porucha, ktorá sa prejaví vo forme bulímie alebo anorexie, prežierania sa až do takej miery, že nie som schopný nič stráviť a jem čo vidím, no stále som hladný, lebo všetko vyvrátim, a na druhej strane som tak posadnutý jedlom, že ho až odmietam do takej miery, že nič nejem a stávam sa až podvyživeným.

Možno si povieme čo je na tom až také zlé, keď si občas doprajem viacej jedla alebo alkoholu?
Existuje 5 okolností, ktoré z obžerstva robia oveľa závažnejší hriech, než sa nám môže zdať:
1. opilstvo – jedno z druhov obžerstva – alkohol vniesol do života človeka spustošenie tela a predovšetkým duše. To čo bolo dané ako niečo dobré na obveselenie ľudského srdca sa zmenilo na jeho degradáciu.
2. obžerstvo vo forme jedla alebo pitia sa stáva postupne závislosťou a závislosť je základ pod každý hriech. Každý z nás je na niečom závislý a musíme to mať za každú cenu!
3. v temnote hriechu, akým je obžerstvo je ukrytá hlboká nevedomosť, niečo čo je oveľa závažnejšie než mať iba prepchatý žalúdok. Človek si myslí, že keď si zaplní žalúdok tak zaplnení prázdno v sebe, hocičím. Koniec je vždy ten istý – rozčarovanie.
4. spoločnosť sa dopúšťa každý deň hriechu nenásytnosti na prírode. Všetko čo sa zmení na zlato postupne vychladne. Jedlo zničíme tým, že ho vstrebeme a potom… Všetky veci sa raz opotrebujú a zničia. Čo zostane potom?
5. kresťania sa málo angažujú pri ochrane životného prostredia. Všetko pažravo využívame. Zdroje planéty sa raz skončia. A čo potom?[4]

Ako rozpoznáme nestriedmosť? Je ona znakom toho, že sa cítime akosi nesvoji, keď zjeme niečo na čo máme chuť?, alebo si doprajeme niečo dobré?, Je to ten pravý pocit viny, že sme boli nestriedmi? Jeden tvarohový koláč vybehám na dráhe, alebo stačí keď zájdem pešo na internát, bez MHD. Problém nestriedmosti vzniká vtedy, keď  je „prerušené spojenie medzi jedlom a jeho úlohou. Jedlo je na to, aby sa požívalo, aby posilňovalo telo, aby obohacovalo náš spoločný život a spríjemňovalo jeden z našich zmyslov – chuť. Nestriedmosť spočíva v tom, že ktosi stráca nadvládu nad tým čo je alebo pije. Dvojitá porcia…, dvojitý „bavorák“,… Nestriedmosť je chorobná túžba mať viac a viac. Preto sa tento hriech tak veľmi často spája s inými hriechmi – smilstvom a lakomstvom. (chatové výjazdy sa väčšinou nekončia modlitbou ruženca…!, ale bolesťou hlavy a „oknom“ alebo na záchytke či u gynekológa) S týmito hriechmi preto, lebo „najistejšou cestou ako niečo mať, vlastniť, je vstrebať do seba, zjesť to. A pornografia redukuje človeka na kus mäsa. Dokonca používa aj jazyk labužníka.“[5]

Existuje nejaký návod proti obžerstvu? Je jednoduchý, ale zároveň ťažký. Je to pôst. Nie diéta! Pôst odporúča sám Ježiš. Pôst nie je zriekanie sa niečoho čo mám rád z dôvodu toho, že chcem schudnúť, alebo nepiť na určitý čas. Pravým dôvodom pôstu je zaplnenie toho prázdna, ktoré vznikne po zrieknutí sa niečoho čo mám rád. Pohnútkou obžerstva je zaplnenie z dôvodu prázdna, aké mám v duši. Pôst zaplňuje to prázdno túžbou po Bohu. Odpoveďou na našu nenásytnosť je Ježiš Kristus.[6]

„Kresťanská odpoveď na obžerstvo je v tomto: je to rytmus hodovania a pôstu, schopnosť urobiť si čas a pochutiť si na belgickej čokoláde, talianskej zmrzline, alebo anglických jahodách, ak sú samozrejme zrelé!, a inokedy si toto všetko odoprieť, pretože naše najhlbšie, najvnútornejšie potreby nemôže uspokojiť jedlo, ale spoločenstvo s Bohom“.[7] Byť s ním. (porov. Mk, 3,14)