So začínajúcim víkendom sme sa spoločne vydali ako pútnici na duchovnú obnovu do malebnej dedinky Močiar, ukrytej v krásach prírody Štiavnických vrchov. Cesta naprieč lesmi v plnom jesennom šate len umocňovala pocit úžasu z veľkolepého Božieho stvorenstva.
Piatkový večer sa niesol v znení neutíchajúceho smiechu, kde nikto nečakal, že jedna aktivita s mačičkami prinesie toľko radosti a sĺz šťastia. Spoločne sme si vytvorili priestor prijatia, vypočutia, stíšenia, zdieľania a nedostatok signálu len prispel k tomu, že sme sa mohli zastaviť a na chvíľu nechať svoje starosti doma.
Celá sobota sa niesla v duchu myšlienok z príhovorov pápeža, s ktorými sme sa mohli duchovne vrátiť na tohtoročné SDM v Lisabone. Tému s názvom „Zavolal ma po mene…“ nám o. Martin priblížil v troch bodoch:
- Staňme sa pútnikmi poznania s nezaťaženým srdom a ľahkosťou ducha.
- Nezabúdajme na to, že každý z nás je jedinečným dielom milovaný nezameniteľnou láskou.
- Buďme surfistami lásky, pokračujme v jazde na vlnách lásky. Žiarme, počúvajme a nebojme sa.
Všetci sme si mohli nájsť čas na zamyslenie, adoráciu, spoveď, sláviť sv. omšu a zažiť spoločenstvo jedinečných ľudí cez mnohé rozhovory, spoločné aktivity, prechádzky v prírode a posedenia pri úžasnom jedle, čajíku či káve.
Po úspešnom pobalení sme sa v nedeľu, cestou späť, zastavili na kalvárii v Banskej Štiavnici na rozlúčku s okolitým krajom. Plní zážitkov, obohatení na duchu a s radosťou v srdci nám ostáva len dodať veľké ĎAKUJEM. 🙂