1. Ako začala naša turistika na Súľovské skaly 

Štvrtkový prvotný bojovný plán znel stručne: odchod o 14:00 z UPC. Všetko sľubovalo hladký začiatok – teda, aspoň na papieri. Realita však opäť ukázala, že zákony UPC fungujú inak než bežné fyzikálne zákony.
Prvá skupina – auto o. Martina – vyrazila „načas“. To znamená 14:30, čo je vlastne v UPC štandardný časový sklz. Predtým sme sa však od Vlasťa dozvedeli, že odchod ostatných sa posúva čarovne na 15:00. Výsledok?
Jeden nemenovaný člen si ešte doma trénoval umenie časovej relativity, zatiaľ čo ďalší nemenovaní členovia sa rozhodli vybíjať energiu na kalčete – aby mali zápästia rozcvičené na víkendové túry. Nakoniec sa z UPC rozbehli dve autá niekedy pred 16:00 – čo je aj na pomery UPC celkom rekord.
Keď sme prišli na veľmi útulnú a príjemnú chatku (nekecám, bola fakt TOP), potešilo nás otcove privítanie v štýle „no kde trčíte“ a „kde to parkuješ“ – presne tie vety, ktoré rozprúdia dobrú náladu (neironicky!) . Hneď sme sa usadili pod prístrešok a pustili sa do večere. Na stole kraľovali bezchybné pomazánky – tuniaková a hokaidová, ktoré by kľudne mohli súťažiť o michelinskú hviezdu v kategórii „večera na chate“.
Večer sa niesol v znamení príbehov, smiechu a spoločnej radosti, že sme sa konečne zišli. A tak sa náš výlet do Súľovských skál oficiálne začal – síce nie načas, ale zato s chuťou, veselou náladou a najlepším počasím 🙂

Report: Katka Maľáková

2. Hrebeňom cez hrad

Keďže počasie vyzeralo najlepšie v piatok, oM sa rozhodol, že takto úvodom nabehneme do najvyšších obrátok, aby sme si mohli užiť Súľovské skaly plnými dúškami. Po raňajkách sme vyrazili od chaty, popri kolibe k parkovisku pod Hradom Súľov. Odtiaľ už začalo stúpanie, trošku sme sa roztratili, trošku zmĺkli (ale len podaktorí) a opätovne sme sa všetci streli pri Gotickej bráne vychutnávajúc si prekrásne výhľady, fotečky, veľa fotečiek a pokračovali sme ďalej na výhliadku Súľovské skaly a na hrad Súľov. Niektorí počkali pod hradom, iní sa vyšplhali kade-tade. Krása, len turistov už značne pribúdalo a tak sa aj náš ďalší postup mierne spomalil, čo bolo spôsobené aj šmykľavým úsekom pod hradom v smere k Brade. V bruškách už začali vyhrávať cigáni a tak sme otčeho prinútili trošku zastať a naplniť ich. Pokračujúc do Roháčskeho sedla sme si vychutnali ešte niekoľko výhliadok. Niektorí viac, niektorí menej 🙂 Pri zostupe sme sa roztratili a našli, roztratili i napriek gigantickým navádzacím šípkam išiel zadný voj svojou cestou.  Našli sme sa spoločne až na chate, ale našli! Krásny výlet za nami a spoločný večer pred nami.

Report: Baboa Baboa

3. Šarkania diera a trochu viac

V sobotu nám počasie prialo a vybrali sme sa preto na dve zaujímavé miesta. Prvým bola jaskyňa, s názvom Šarkania diera. Dostať sa k nej netrvalo dlho, ale výstup bol kvôli strmému svahu a štrku náročný. Miestami sme naozaj nevedeli, či sa niekto z nás nešmykne a nestiahne so sebou aj ostatných. V Šarkanej diere sme síce žiadneho šarkana a ani draka nevideli, zato pre dievčatá to bola vhodná kulisa na fotenie.
Po namáhavom zostupe a šmýkaní sa svahom, sme sa na rázcestí rozhodovali, čo ďalej. Väčšina si zvolila návrat na chatu a opaľovanie či leňošenie, ale nám veteránom sa chcelo ešte objavovať krásy Súľovských skál. Anička vymyslela „romantickú“ prechádzku ku skalnému útvaru s názvom Kamenné srdce. Po predieraní sa lesom, sme sa dostali pod svah na ktorom vrchu stála kamenná bránu, ktorá viedla k spomínanému srdcu. Na vrchol viedol chodník, ale samozrejme som dostal nápad, že pôjdeme „skratkou“. V polovici strmého stúpania sme si uvedomili, že to nebol dobrý nápad, navyše na nás takmer spadol obrovský konár, ale už sme boli príliš ďaleko. Nič nás nakoniec neodradilo a takisto ako ľudské srdcia, aj toto kamenné sme dobyli. K srdcu sme sa dostali, výstup zdokumentovali, ale stále nám to nestačilo. Preto sme sa rozhodli ďalšou skratkou po neoznačenej trase vystúpiť na hrebeň, dať si obed a kochať sa výhľadmi. Tu už som počul pripomienky, ale nakoniec výstup všetci zvládli a bol z toho obed s nádhernými výhľadmi.

Report: Filip Pšenák