Zdá sa, akoby čas tento rok bežal akosi rýchlejšie. Nedávno boli Vianoce a už je tu Pôstne obdobie. Nedávno začal letný semester a už sme plánovali ako zorganizovať všetko okolo Popolcovej stredy. Náročky píšem okolo, lebo sme chceli obnoviť predlockdownové zvyky.

V utorok, na záver fašiangu, sme sa stretli pri Šiškovici. Otec Martin nás v úvodnom slove voviedol niekoľkými myšlienkami do témy nastávajúceho Pôstneho obdobia, času milosti, v ktorom máme zažívať svoje obrátenie. Obrátenie v zmysle otočiť sa a vidieť druhého a stretnúť sa s ním. Aj Druhého s veľkým „D“, teda nášho dobrotivého Boha. Potom sme jedli šišky, viedli rozhovory, súťažili a stavali veže zo špagiet (surových 🙂 ). Celý večer moderovali a mali pod palcom Veronika a Ivka, za čo im patrí veľká vďaka 🙂

V stredu sme sa postili, ako ináč. Večer bola v UPC nádherná sv. omša, v ktorej sa nám prihovoril o. Juraj z DCM Maják na Španej Doline.

No a no štvrtok po rannej sv. omši boli v ponuke spoločné raňajky. Musíme skonštatovať, že hoci boli v ponuke aj produkty takzvanej „zdravej“ stravy, ako napríklad ovocné müsli a cereálie, ostali bez povšimnutia. Šunky, salámy, nátierky či párky ich totálne prevalcovali. Hm, hm, hm… žeby to bolo tým predchádzajúcim pôstom… ?

V každom prípade bol to veľmi krásny týždeň. Duchovne hlboký a aj spoločensky blízky.