Na 1. mája sme sa trochu pochlapili, a po dlhšom čase sme vyrazili na spoločnú turistiku. Zdolali sme Ostrú vo Veľkej Fatre a bolo to veľmi krásne.

Spred UPC-čka sme vyrazili na troch autách asi o 8:20, čo je na nás celkom úspešný štart. S odhodlaním sme zdolali horský prechod Šturec a po necelej hodine sme už parkovali v Blatnici. Parkovisko bolo síce plné, no prichýlili nás v neďalekom dvore.

Pár fotiek a plní vitality sme vyrazili po modrej Blatnickou dolinou k Ústiu Juriášovej doliny. Chodník bol ladený aj pre cyklistov či rodiny s deťmi, takže nás celkom napašmal k pohodovému tempu s dojmom ľahkého výstupu. Avšak vstupom do Juriášovej doliny sa tento dojem akosi rýchlo vytratil. Terén sa prudko priblížil k nosu a zdalo sa, že stúpanie nemá konca kraja. Prišla tvrdá realita výstupu a nejeden vyznávač turistiky alebo aj turistický začiatočník (lebo aj takých sme mali), musel neraz overiť svoju zdatnosť a obnoviť svoj úmysel vystúpať až na vrchol.

V Sedle Misa sme si oddýchli. V okamihu, keď sa nám ponúkli výhľady na panorámu Veľkej Fatry, a keď sa ukázala impozantná Ostrá, už nikto nebol unavený. Všetci sme obdivovali, kochali sa, fotili… a každý by asi v tom okamihu zdolal ešte niekoľko Ostrých 🙂

V Sedle Ostrej pribudlo ľudí, ale to nám neprekážalo vystúpiť cez kamenné okno až na vrchol, ktorý sme si celkom slušne užili. Spoločné foto, zápis do vrcholovej knihy, svačina a zostup Chodníkom Janka Bojmíra cez Konský dol do Gaderskej doliny. Tam sme si dali zaslúženú kofolu, niektorí zakneipovali v Gaderskom potoku a už sme sa autami opäť hrnuli cez sedlo Šturec do Banskej Bystrice, kde nás v UPC-čku čakal dobrý a zaslúžený neskorý obed. 🙂

Report: oM