Dňa 30. 12. 2016 sme o 11:30 vyrazili v zložení ja, Pavol Polonec, a otec Martin smerom na Brezno s jasným cieľom: pripraviť v saleziánskej chate v obci Drábsko podmienky na život. Táto neľahká úloha sa skladala z troch častí – priviezť potraviny a spoločenské hry, uviesť do chodu ústredné kúrenie a, to najdôležitejšie na koniec, navariť punč.

Po príchode hlavnej skupiny a ubytovaní sa prevzali iniciatívu do rúk naše dievčatá. Pripravili nám zoznamovaciu hru s klbkom špagátu. Najprv sme špagát rozvinuli – ten, kto držal klbko povdal svoje meno, dve veci, ktoré ho vystihovali a následne ho posunul niekomu inému. Keď sme sa všetci predstavili, nastal čas klbko zmotať. Tu sme si zas zopakovali meno a charakteristiku osoby predchádzajúcej. Na záver dostal každý na čelo lístok s menom jednej osoby a jeho úlohou bolo ukádnuť, kto to je. Našťastie netrvalo dlho a všetky mená sme úspešne identifikovali. Keďže sa táto aktivita všetkým páčila, dali sme si bonusové kolo, pre zmenu s rozprávkovými bytosťami či postavami. V tomto kole sme mali možnosť sledovať široký záber hádacích metód, od binárneho vyhľadávania cez náhodné otázky až po dôkladnú analýzu spojenú s vylučovacou metódou. Po zoznamovacej hre nasledovala omša a po omši oddychové aktivity. Išli sme však spať skoro, keďže nás na nasledujúci deň čakala turistika a po turistike vyčkávanie na nový rok.

Na druhý deň sme chytro pripravili raňajky a väčšina účastníkov sa pobrala na túru. Mne vyhliadky na túru zmarila zákerná mužská choroba, tak som musel aj so svojím soplíkom chtiac-nechtiac ostať na chate. Na chate ostala aj parta ľudí, čo sa na túru veľmi necítila a tak som nemusel tieto chvíle prežívať sám. Voľný čas sme zmysluplne využili na hranie spoločesnkých hier, prípravu šalátu a varenie punču. Našli sme si dokonca čas aj na drobnú prechádzku. Po príchode turistov sme si pochutnali na punči a pustili sa do prípravy večere.

Na večeru sme si dali kapustnicu, ktorú navaril otec Martin. Kým sme jedli, zahrali sme si hru s prsteňom. Pravidlá vám neprezradím – cieľom hry bolo práve uhádnuť, aké tie pravidlá sú, a nechcel by som vám pokaziť radosť až sa ju niekto rozhodne znovu zahrať pri spoločnom stolovaní 😉 Poviem len, že niektorí na to prišli rýchlo, iní pomalšie, no našli sa aj ľudia, ktorí na to neprišli vôbec.

Po večeri sme chytro upratali, aby sme sa mohli znovu zahrať. Tentoraz sme hrali hru podobnú telefónu. Vytvorili sme dva tímy, každý na jednej strane stola. Potom sme sa poochytali za ruky. Na jednej strane stola vedúci hodil mincu, a podľa toho, či padol znak alebo hlava, prvý z tímu poslal signál stlačením ruky. Keď sa signál dostal k poslednému, musel čo najrýchlejšie uchopiť predmet, v našom prípade balík vreckoviek. Tím, čo vreckovky zobral ako prvý, dostal bod. Ak sa však pomýlil a zobral vreckovky aj keď nemal, bod dostali súperi. Potom nasledovala ďalšia hra, pri ktorej sme precvičili vyjadrovanie a pantomímu. Rozdelili sme sa do týmov podľa služieb. Každý z účastníkov napísal na papieriky päť ľubovolných osobností. Potom sa papieriky zamiešali do misy. Hra sa skladala z troch kôl – hovorenie, pantomíma a jedno slovo. V prvom kole mal súťažiaci osobnosť opísať, zatiaľ čo zvyšok jeho tímu hádal, o koho ide. V druhom kole súťažiaci pantomímou naznačil, o koho šlo, a v poslednom kole mal osobnosť opísať len jedným slovom. Súťaž bola veľmi napínavá a o víťazovi sa rozhodlo až v bonusovom kole. Keď sme sa dohrali, nastal čas na prípravu obložených mís na polnočné občerstvenie. Službykonajúci sa zvŕtali v kuchyni, zatiaľ čo ostatní oddychovali a psychicky sa pripravovali na svoju vlastnú službu.

Pred polnocou sme sa rozlúčili so starým rokom a poďakovali Pánu za všetko, čím nás v starom roku obdaril na slávnostnej adorácií. Rozlúčka so starým rokom bola veľmi emotívna a nevyhli sme sa ani slzám. Keď odbila polnoc, vybrali sme sa von osláviť príchod nového roka. Nový rok sme privítali salvou z rímskych sviec, výstrelmi zo signálnej pištole, prskavkami a spôsobením lesného požiaru – ohňostroj sa nešťastne prevrátil a dve rany vypálil do zeme. Pán však stál pri nás, nikomu sa nič nestalo a oheň sme bleskurýchle uhasili. Po tomto vzrušení sme sa presunuli do chaty, kde sme si pri šampanskom popriali šťastný nový rok. Pochutnali sme si na obložených misách a pustili sa do spoločenských konverzácií. Na svoje si prišli aj milovníci hier.

Nový rok sme začali slávnostnou omšou. Po omši sme sa naraňajkovali – veru bolo z čoho vyberať, keďže každý doniesol nejakú mňamku a bolo ich treba všetky zjesť. Keď sme sa najedli, nastal čas odchodu. Napriek drobným technickým komplikáciám sme sa rýchlo pobalili a upratali chatu. Cesta späť prebehla bez komplikácií a všetci sme došli šťastne domov.

Pavol Polonec

Foto: Michal Valluš