„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5, 8)
o. Rudolf

„V jednej polynézskej dedinke žili dvaja muži, ktorí sa stále hádali. Stačila najmenšia zámienka a hneď’ bol oheň na streche. Život sa pre nich stal neznesiteľným. Ale stal sa takým aj pre celú dedinu. Až raz starší muži jednému z nich povedali: „Po toľkých pokusoch bude jediným riešením, keď sa pôjdeš pozrieť na Boha.” „Dobre, ale kam?” „Je to veľmi jednoduché. Stačí vystúpiť na tamten vrch, a tam uvidíš Boha.” Muž bez váhania odišiel v ústrety Bohu. Po niekoľkých dňoch namáhavého stúpania vystúpil na vrchol. Boh ho tam čakal. Darmo si pretieral oči. Nebolo nijakej pochybnosti: Boh mal tvár jeho hádavého a protivného suseda. Nik nevie, čo mu Boh povedal, ale keď sa vrátil, určite to už nebol on. No i napriek jeho úslužnosti a dobrej vôli zmieriť sa so susedom, bolo všetko ako predtým, lebo sused si stále vymýšľal nové zámienky na hádky. Starší si povedali: „Bude dobre, keď sa aj on pôjde pozrieť na Boha.” I napriek jeho spupnosti sa im ho podarilo presvedčiť. Aj on sa vybral na vysoký vrch. A tam hore aj on zistil, že Boh má tvár jeho suseda. Odvtedy sa všetko zmenilo a v dedine zavládol pokoj. „Neurobíš si nijakú modlu!“ opakuje sa stále v Biblii odvtedy, čo Boh dal na vrchu Sinaj ľuďom Desatoro. Preto židovský národ nepripúšťal nijaké zobrazenie Boha. Bolo by to modlárstvo. Okrem jedinej výnimky – a tou je človek. Lebo človek bol stvorený na Boží obraz. Preto: „Keď chceš vidieť Boha, pozri sa na svojho brata.“ [1]

V knihe Deuteronómium sa píše: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný. A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.“ (Dt 6, 4 – 7) Sú to nádherné slová o láske k Bohu, ktoré neskôr Ježiš obohatí o lásku k blížnemu a k sebe samému, keď odpovedá na otázku istého učiteľa Zákona, ktorý ho týmto chcel pokúšať : „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ ( porov. Mt 22, 34 – 39) V blahoslavenstve čistých srdcom Ježiš hovorí, že odmenou za čisté srdce bude videnie Boha. Táto čistota sa netýka len telesnej – mravnej čistoty, ale je to aj otázka toho, čo nám alebo kto nám bráni či pomáha vidieť Boha. Je to záležitosť, ktorá sa týka prikázania: „Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“ „Pán je Boh“, tak ako o tom svedčí udalosť, spojená s obetou proroka Eliáša na Karmeli, (porov. 1 Kr 18n) alebo udalosť spojená s putovaním Izraelitov do zasľúbenej zeme, keď si postavili zlaté teľa. Zo zlata dal Áron vyrobiť zlaté teľa a tomuto sa začali klaňať ako bohu. Uctievajú boha Apisa, ktorému sa v Egypte klaňali v podobe mladého býka. (porov. Ex 32, 1 – 14n) „Prečo ľudí vždy tak fascinovalo zlato – od najstarších čias až podnes? Zlato je nestarnúci symbol bohatstva a krásy. A býk aj dnes predstavuje mladistvú silu a sexuálnu potenciu. Čo nám z toho môže vzísť? Izrael sa v skutočnosti obrátil k modlám peňazí, sexu a moci – v egyptskej forme.“[2]

Kniha Žalmov nám hovorí: „Kto smie vystúpiť na vrch Pánov; kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. To je pokolenie tých čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.“ (Žalm 24, 3 – 6) Podmienkou, aby sme mohli uvidieť Boha je čisté srdce, srdce ktoré je zbavené túžob, falošných predstáv, pokrytectva. Je to srdce poctivé, úprimné, spravodlivé voči blížnemu a spoločnosti. Je to jednoducho dodržiavanie Desatora Božích prikázaní zamerané na vnútorné hľadanie Boha (1 – 3 prikázanie) a na lásku voči blížnemu, na spravodlivosť k jednotlivcovi a k spoločnosti. (4 – 10 prikázanie)[3] Ježiš sa veľmi často dostával do sporu a polemiky s farizejmi, obrancami Zákona. Základom ich práce bolo dodržiavanie Zákona a stála úcta voči Tóre. Veľmi dbali na jeho dodržiavanie. Hlavne sa to týkalo čistoty a odovzdávania desiatkov. Tvorili komentáre a nové pravidlá, tak, aby Zákon prispôsobili dobe v akej žili. A často to robili na úkor slobody. To čo malo viesť k slobode, tak zotročovalo. Ježišove spory sa týkali práve rozširovania týchto častí Zákona a odsudzoval ich ako ľudské výmysly. Obvinenie spočívalo v tom, že oni dbali na maličkosti, na fasádu viacej ako na vnútro, na vynaliezavosti a obchádzali Božie požiadavky vyplývajúce zo Zákona. Často im vyčítal pokrytectvo. Ježišova čistota srdca sa týka pokrytectva. Človek má dve tváre. Hovorí a koná to, čím v skutočnosti nie je. Pretože „pokrytectvom človek Boha ponižuje, odsúva ho na vedľajšiu koľaj, pretože na prvé miesto kladie tvory a publikum. Ak dbá viac na to, čo si o ňom myslia iní ako na srdce, znamená to, že sám sebe pripisuje väčšiu dôležitosť ako Bohu. Je to nedostatok viery ale aj nedostatok lásky voči blížnemu.“[4] Problém pokrytectva sa týka každého z nás. V dnešnom svete sú „moderné“ tzv. reality show. Je to odpudzujúca hra s ľudskou dôstojnosťou, kde herci (ak sa tak dajú nazvať!) hrajú „sami seba“, ale v skutočnosti takí nie sú. My pozeraním na nich, si ich tvoríme! Tak isto sa to môže diať aj v bežnom živote aj v náboženskom: „Prečo vidíš smietku v oko svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“- a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“ (Mt 7, 3 – 5)

Blahoslavenstvo čistého srdca si odpovedá na dve otázky: aký je nás konečný cieľ a ako sa môžeme k nemu dostať? Cieľom je vidieť Boha, uvidieť svoj ozajstný domov a odpoveďou ako sa tam dostať nám dáva Ježiš Kristus: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ste ho videli a poznáte“ (Jn 14, 6 – 7) Čistota srdca znamená absolútnu lásku, pripodobnenie sa Bohu, ktorý je absolútnou láskou. Dorásť do takejto zbožnosti a duchovnej dospelosti znamená „vyhýbať sa falošnej zbožnosti a modlárstvu a neustále očisťovať svoju lásku.“[5] Je pravdou, že človek si často vytvára svoje modly, ktoré kradnú z jeho srdca to všetko čo by malo patriť výlučne Bohu. Tými modlami môžu byť úspech, bohatstvo, túžby po uznaní, po láske, vášne, ktoré ho potom zvábia a privedú k neviazanosti… Toto spôsobuje v jeho živote neschopnosť úplne sa oddať Bohu. Pomôže tu iba veľkodušné zrieknutie sa ich, roztrhanie tých pút, lebo iba tak človek získa slobodu. V prikázaní z knihy Deuteronómium, ktoré Ježiš spojil do hlavného prikázania lásky k Bohu a blížnemu sa často opakuje z „celého srdca, z celej sily“. To znamená, že nesmie nič stáť v ceste Bohu, ani nič nesmie umenšovať lásku voči nemu. „Keď sa človek neviaže na stvorenia, stane sa ich otrokom. Namiesto toho, aby mu boli pomocou na ceste k Bohu, sú mu príťažou a prekážkou. Sv. Ján od Kríža zdôrazňuje: „Aby sme mohli vlastniť všetko (Boha), nesmieme vlastniť nič… Ak sa zastavíš, čo i len pri jednej veci, prestáva tvoj let k všetkému.“(Výstup na horu Karmel, 13, 11 – 12)“[6]

Aké je riešenie na to aby sme mali čisté srdce? Je jednoduché a popritom sa nám zdá ťažké: postaviť Boha na prvé a výlučné miesto. Odpoveď na Ježišovu lásku voči nám by mala znieť : „Milujem ťa z celého srdca, z celej duše, z celej sily. Patrí ti moja láska a nemáš v nej nijakého soka.“ Skúškou správnosti našej lásky voči Bohu je naša láska voči blížnemu. Skutočne spoznať ľudskú a božskú osobu je cesta poznania srdcom, láskou.[7] Veľmi pekne to vyjadril kedysi sv. František z Assisi: „Človek je tým, čím je v Božích očiach; nič viacej.“[8]

Sv. Augustín toto blahoslavenstvo spája s darom Ducha Svätého – s rozumom. „Nadobudnúť rozum znamená získať čisté srdce.“[9] Duch Svätý nás vypaľuje, jeho sila, oheň nás očisťuje. Je to tak, ako keď sa čistí zlato, alebo iné drahé kovy. Oheň spáli všetko, všetko sa pretaví na jednu žeravú masu, aby sa aj nečisté prísady premenili na drahocenný kov. Oheň Ducha Svätého z nás takto robí čnostných ľudí.

 Potrebujem ťa, Pane, buď mojím učiteľom, potrebujem ťa deň čo deň. Daj mi čistotu svedomia, ktorá jediná dokáže vnímať a chápať tvojho Ducha. Moje uši sú hluché, nemôžem počuť tvoj hlas. Môj pohľad je zakalený, nemôžem vidieť tvoje znamenia. Iba ty môžeš zbystriť môj sluch, zaostriť môj zrak a očistiť moje srdce. Nauč ma sedieť pri tvojich nohách a počúvať tvoje slovo. Amen.
(bl. JOHN HENRY NEWMAN)