Po upršaných dňoch konečne slnečné ráno, hory naokolo ukazujú jesenné farby opadávajúcich stromov a pätica mladých kamarátov v UPC-čkárskom chrobákovi na cestách. Spája ich spoločná destinácia, Kláštor pod Znievom. Spája ich spoločný cieľ, pomôcť.

Po prechode cez náročný kopcovitý terén sme konečne dorazili. Oranžový kostolík s Bránou milosrdenstva a budova bývalého gymnázia (prvého na Slovensku) sú priestory, kde pôsobí občianske združenie Dobrý pastier pod vedením duchovného otca Vladimíra Masláka. „Ide o jedno z najväčších zariadení na Slovensku poskytujúcich sociálne služby chudobným…. Útulok Dobrého Pastiera je útulkom pre ľudí, ktorým život nedožičil toľko, čo ostatným. Je to útulok aj pre tých, ktorí si nevážili to, čo mali, a museli to žiaľ stratiť, aby to znova našli.“ (webová stránka oz Dobrý pastier)

V priestoroch útulku sa nezaháľalo a tak sme sa do pracovného zápalu zapojili aj my. Spoločnými silami sme umyli okná a neskôr robili spoločnosť ľuďom v blízkom domove dôchodcov, ktorí ju naozaj potrebujú. Pomohli sme aj niektorým na prechádzke ku Panne Márii snežnej, ktorá bola blízko dediny. Požehnané chvíle sme však zažívali aj vtedy, keď sme sa mohli stať súčasťou modlitby ruženca, modlitby korunky Božieho milosrdenstva, ale aj poludňajšej svätej omše. Hojná účasť ubytovaných, hostí aj pútnikov na týchto bohoslužbách hriala na srdci a nasvedčovala, že na tomto mieste sa skutočne obracia k Bohu a mení srdce.

Karol P.