Táto brožovaná kniha pripomína slovenský i svetový unikát, totiž zachované štyristo ročné telo matky Žofie Bošňákovej. Kniha vychádza v roku 2000, takže sa v nej ešte nedočítame o hroznej udalosti, keby bolo toto telo znehodnotené požiarom (rok 2009).

Žofia Bošňáková bola žena, ktorá žila v rokoch 1609-1644 na slovenskom území. Bola príkladná a nábožná žena a mala značný vplyv na manžela, ktorý mal dobrodružnú a bohémsku povahu, ako aj na výchovu svojich dvoch synov a na podriadený personál na panstve. V čase zaneprázdnenosti a neprítomnosti manžela sama usmerňovala život na panstve. Prejavovala lásku ku všetkým ľuďom, hoci pochádzala z grófskeho rodu. V čase moru, ktorý skosil desiatky ľudí, starala sa o nich tak obetavo, že sa o nej začali rozprávať zázračné veci.

Životopis bol najprv uverejnený v časopise Posol. Na 56-tich stranách nájdeme: životný príbeh Žofie i osudy jej manžela po jej smrti, či osud Teplického panstva, niečo o náleze rakvy s telom na hrade Strečno a prvých prejavov úcty k nej, o verejnej úcte, svedectvá, povesti, literatúru, poéziu, výtvarné umenie, stopy úcty dnes až po začatie procesu blahorečenia. Keďže Žofia bola príkladná manželka a matka, kniha sa najviac odporúča ženám, pre ich povzbudenie. Články s historickými faktami, spoločne s fotografiami a kresbami sú vhodne zoradené, takže publikácia sa javí ako prehľadná. Žofia vynikala vo viere, nádeji, láske, spravodlivosti, obetavosti, štedrosti, službe, pokání, modlitbe. Má úctyhodné miesto medzi postavami v našich národných dejinách. Preto napísanie takéhoto diela má svoj význam. Veď neslúži len na poodhalenie minulosti či histórie, ale hlavne približuje život dobrej a svätej ženy – Slovenky.

Ako Slováci, máme byť hrdí na našich predkov, či sa preto dozvedať o tých, ktorí žili pred nami … .