Niekto oslavuje 1. máj prácou, niekto nič nerobením, no my sme pekné počasie a voľný deň využili na objavenie krásy Veľkej Fatry.
V talianskom štýle (takmer načas) sme okolo 8:00 odvážne nastúpili do áut a začali našu túru vozením sa 🙂 V obci Rybô sme vyskočili z áut a plní sily a odhodlania sme sa rozhodli zahájiť náš výlet. Už po chvíľke sme videli prvé pohľady panorámy a nadšení z krásy okolia sme sa rozhodli ochutnať aj z darov prírody – medvedí cesnak. Po ceste sme si prešli všetkými ročnými obdobiami – videli sme suchú trávu, rozkvitnuté kvietky, ale aj posledné stopy snehu. Po záverečnom stúpaní sme sa dostali až na vrchol Krížna. Bolo tam síce rušno, no predsa sme si našli pokojné miesto na zjedenie obedu a najlepších keksíkov 🙂 S plnými bruškami sme sa vydali na cestu späť smerom do dedinky Turecká. Išli sme po hrebeni, z ktorého nás skoro odfúklo, no my sme nebojácne pokračovali ďalej. Prekročili sme zopár potôčikov, ochutnali vodu z niekoľkých studničiek a oboznámili sme sa s radami dlhého života od amerických vedcov a tak nás naše kroky zaviedli do Tureckej. Tam sme si od známeho smerovníka overili 147 krokovú vzdialenosť do krčmy, v ktorej sme sa osviežili kofolou.
Talianskym štýlom sme našu výpravu začali a talianskym štýlom sme ju aj ukončili s domácimi lasagňami o. Martina. Už teraz sa tešíme na ďalšiu spoločnú túru, po ktorej nám budú tváre žiariť rovnako ako po tejto 🙂