Dobrodružný príbeh syna slovenského lekára – Vladka, ktorý odchádza so svojím otcom do Afriky. Chlapec si zapisuje svoje postrehy a zážitky z nového života do denníka. Dielo napísal slovenský lekár, ktorý bol vedúcim interného oddelenia a potom riaditeľom mestskej nemocnice v Etiópii. Snažil sa o priblíženie sociálnej a spoločenskej situácie, podstaty politického systému, zvykov a spôsobov života v Etiópii i o pohľad na exotickosť tejto krajiny. Ako pomôcka mu k tomu slúžia fotografie umiestnené v zadnej časti knihy. Kniha je určená mládeži, deťom, dospelým. Má pútavý dej, v ktorom nám Vladko až v posledných vetách knihy prezradí, ako to dopadlo s levom z Ereru, s princom a kráľom buša. Publikácia je vhodná pre oddych, poučenie.

Kniha pripomína význam života v Afrike. Vytvára vzťah k životu v chudobných častiach sveta.

Známy autor písal túto knihu od 23.5.1981 – 20.7.1994, aby jeho životné spomienky neupadli do zabudnutia. Svoje autobiografické poviedky venoval mame. Románové rozprávanie nás prenesie do sveta chlapčenských dobrodružstiev. Prihovára sa k nám chlapec s osobitným detským pohľadom na život. Dej prebieha v Nitre na Kalvárii v známe slovenskej rodine. Je doplnený o 85 fotografií a 63 obrázkov. Humor sa strieda so životnými skúsenosťami. Jednoduchý štýl je vhodný pre všetky vekové kategórie. Slúži pre oddych i na zamyslenie. Kapitoly majú svoj vlastný príbeh. Dozvieme sa v nich Kto sa s kým a kde kamarátil, o Džonyho búde a motorke pána Ravelku, o Fuxovi, o Kalvárskych Indiánoch, o Skoku o žrdi, o tom Ako sme chodili do školy, o Rybačke, Polievačke i o Prísne tajných informáciách a o všeličom inom.

Cez krásu detskej duše, jej spomienok upozorňuje na človeka a jeho veľkosť. Kniha je výzvou a dôsledkom hladu po ľudskosti a dobre. Ide o žáner, ktorý je obľúbený a ku ktorému sa radi vraciame i po rokoch. V tomto prípade sa však nášho srdca dotýka čistá detská úprimnosť. Kniha má ponaučenie a odkrýva hodnotu dobra v človeku. Je to príťažlivé a oslovujúce dielo pre každého z nás.

Z mladosti veľkých svätcov

Dielo je určené pre deti, mladých ľudí, rodičov, starých rodičov, animátorov, vychovávateľov, katechétov. Venuje sa vďačnej téme: mladým ľuďom a ich svedectvu viery. Je zameraná na detstvo a mladosť, osobitne na situácie v ktorých hľadali a bojovali o svoje povolanie. Mladí ľudia pochádzajú z rôznych časových období, žijú v rôznych podmienkach a okolnostiach. Majú rôzne povahy, dary, vzťah k Bohu i k blížnemu. Je vzrušujúce pozorovať životné cesty budúcich veľkých svätcov. Určite sa pri ňom zamyslíme, no keďže je písané formou pútavého románu, môžeme si pri ňom i oddýchnuť. Mladým ľuďom môže pomôcť pri hľadaní ich životnej cesty, keďže s týmto úmyslom bola publikácia spracovaná.

Kniha je v pevnej väzbe. Možno by bolo zaujímavé spoznať, ako títo mladí ľudia hľadali svoje miesto v živote, a čím museli v živote prejsť, aby sme ich dnes mohli označovať ako nositeľov svetla a viery.

Autor nám predstavuje v tomto románe ďalšieho výnimočného človeka. Klement je vzorom viery a nádeje. Mal mimoriadne zložitú a ťažkú životnú cestu. Preto sa nám tu predkladá, aby sme si uvedomili, že aj nepriame cesty, ak nás nakoniec dovedú do cieľa boli pravými cestami. Klement mal zložitý život, ktorý dokázal dobojovať dokonca.

Okrem osobného príbehu, autor sleduje aj dejinný vývoj udalostí v Európe. Strhujúci dej, ktorý nás vovádza priamo do diania. Odohráva sa v rokoch 1751-1820. Začína spomienkou na detstvo vo virvare sedemročnej vojny, do Talianska prichádza, keď osvietenstvo chcelo otriasť pápežstvom, do Varšavy keď sa delí Poľsko a potláča sa poľské povstanie ruskou cárovnou. Končí sa pohľadom na Klementa ako apoštola Viedne, ktorý je duchovnou oporou cisárskeho mesta obsadeného Napoleonom.

Kniha slúži na poučenie, zamyslenie, môže sa použiť pri vzdelávaní. Je vhodná pre mladých i starších. Dokáže potešiť, povzbudiť, posilniť našu vieru i nádej. Na 224 stranách sa nám odhaľuje životná cesta nezabudnuteľného človeka … .

Životopisná črta Nancy Hamiltonovej

Známy katolícky kňaz, publicista, spisovateľ, teológ, filozof, salezián, prekladateľ, pripravil pre slovenského čitateľa neopakovateľný skutočný príbeh mladého amerického dievčaťa. Nancy Hamiltonovej sa spýtal jeden novinár „ – Nancy, žiadala si o uzdravenie? Dievča na neho uprene pohliadlo a potom odpovedala s ľahkým úsmevom: – Ó nie, povedala som Panne Márii: „Ďakujem!“ A ona mi odvetila: „Aj ja ti ďakujem.“ V knihe nájdeme aj slová: „On klade najťažšie kríže na plecia svojich miláčikov.“

Áno. Dráma postihnutého dievčaťa. No všetci čo sa s ňou stretli by povedali: Mimoriadne obdarené dievča, ktoré dennodenne dotváralo svoju životnú rolu. Jej hrdinská obeta bola v jej radosti, oddanosti, obetavosti, túžby po večnom domove a starostlivosti o spásu iných popri vlastnom smrteľnom dlhoročnom ťažkom postihnutí.

Nancy sa túži stretnúť s každým z nás … .

Autor ako znalec cyrilometodského obdobia udržuje tradíciu a údaje o slávnej minulosti Slovákov. Preto k 1100. výročiu smrti sv. Metoda nám ponúkol tento knižný príspevok. Keď sa zastavil pri živote a činnosti sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov, predstavil nám ich ako horlivých hlásateľov Božieho slova a verných pastierov Cirkvi. Dočítame sa tu o osudoch bratov a o ich vernosti Bohu a Cirkvi. Informácie sú podložené historickými výskumami. Druhú časť knihy tvoria Prílohy, čo sú vlastne príležitostné listy, prejavy, kázne a vyhlásenia Sv. Otca a ohlas slovenských biskupov v zahraničí na cyrilometodskú tému v rokoch 1984-1986.

Dielo bratov pretrvalo až do dnešných dní, lebo bolo založené na Kristovi. Bratia sú spolupatrónmi Európy. Nakoľko kniha sa dá využiť i pri štúdiu histórie, predovšetkým nám chce pripomenúť našu kresťanskú identitu.

Celá téma je spracovaná na 264 stranách so 66 obrázkami. Je výborne prepracovaná, s množstvom vysvetľujúcich a doplňujúcich poznámok. V knihe nenájdeme nedostatky, len hlbokú myšlienku. Autor, akoby nás chcel upozorniť na aktuálnosť ich posolstva práve v našej dobe, či aby sme ich spoznali a obľúbili si ich.

Táto brožovaná kniha pripomína slovenský i svetový unikát, totiž zachované štyristo ročné telo matky Žofie Bošňákovej. Kniha vychádza v roku 2000, takže sa v nej ešte nedočítame o hroznej udalosti, keby bolo toto telo znehodnotené požiarom (rok 2009).

Žofia Bošňáková bola žena, ktorá žila v rokoch 1609-1644 na slovenskom území. Bola príkladná a nábožná žena a mala značný vplyv na manžela, ktorý mal dobrodružnú a bohémsku povahu, ako aj na výchovu svojich dvoch synov a na podriadený personál na panstve. V čase zaneprázdnenosti a neprítomnosti manžela sama usmerňovala život na panstve. Prejavovala lásku ku všetkým ľuďom, hoci pochádzala z grófskeho rodu. V čase moru, ktorý skosil desiatky ľudí, starala sa o nich tak obetavo, že sa o nej začali rozprávať zázračné veci.

Životopis bol najprv uverejnený v časopise Posol. Na 56-tich stranách nájdeme: životný príbeh Žofie i osudy jej manžela po jej smrti, či osud Teplického panstva, niečo o náleze rakvy s telom na hrade Strečno a prvých prejavov úcty k nej, o verejnej úcte, svedectvá, povesti, literatúru, poéziu, výtvarné umenie, stopy úcty dnes až po začatie procesu blahorečenia. Keďže Žofia bola príkladná manželka a matka, kniha sa najviac odporúča ženám, pre ich povzbudenie. Články s historickými faktami, spoločne s fotografiami a kresbami sú vhodne zoradené, takže publikácia sa javí ako prehľadná. Žofia vynikala vo viere, nádeji, láske, spravodlivosti, obetavosti, štedrosti, službe, pokání, modlitbe. Má úctyhodné miesto medzi postavami v našich národných dejinách. Preto napísanie takéhoto diela má svoj význam. Veď neslúži len na poodhalenie minulosti či histórie, ale hlavne približuje život dobrej a svätej ženy – Slovenky.

Ako Slováci, máme byť hrdí na našich predkov, či sa preto dozvedať o tých, ktorí žili pred nami … .

Z obálky knihy na nás žiaria šťastné tváre ľudí. Páter Milan Hromník SJ a redaktor časopisu Posol ponúka príbehy práve takýchto ľudí … . Dieťa i mladí ľudia, vysokoškolák i mládenec závislý na drogách a alkohole, bohoslovec i rehoľná sestra, mladý učiteľ i storočná pani učiteľka, zdravotná sestra, i ženy – matky, jednoduchí muži i riaditeľ ústavu, kostolník i väzeň, to sú oni, ktorí túžia, aby kúsok z ich pokoja duši, sa dotkol každého čitateľa … . S ich súhlasom, mohol potom autor príbehy publikovať. Stalo sa tak od rokov 1968-1999. Najprv boli publikované v časopise Posol (od r. 1990). Na ohlas čitateľov ich redaktor zhromaždil do terajšej podoby.

Čím nás môžu osloviť stránky publikácie: Predovšetkým prinášajú optimizmus a vzor obyčajných slovenských ľudí, ktorí našli odvahu boriť sa v problémoch. Ich viera a životné svetlo hovoria o prítomnosti Boha v našej blízkosti. Povzbudzujú nás, aby sme mali odvahu obrátiť sa správnym smerom, či aby sme si udržali dobro v nás.

Prírodovedec Miroslav Saniga sa vyznal v predkladanej knihe Ekologické úvahy.

Skúsenostné rozprávanie o živote stredoslovenskej prírody. V úvahe sa pozrieme na vzťah človeka k Božej prírode. Pouvažujeme, ako zachovať prírodu pre budúce pokolenia. Poďakujeme Stvoriteľovi za dar prírody. Kniha apeluje na city, a znovu len podporuje čestné uznanie, ktoré sa autorovi dostáva za jeho presvedčenie a činnosť. Až 38 úvah je venovaných širokej populácii, od žiakov k starším spoluobčanom. Prináša skúsenosti vedca a milovníka prírody.

Nie je však len autorovým vyznaním. Vedie čitateľa k vytváraniu osobného vzťahu k životnému prostrediu. Táto viazaná publikácia je plná autorových fotografií s hýrivými farbami. Má vlastnoručný podpis od autora s dátumom 20.12.2007. Súčasťou knihy je drobný letáčik, podpísaný iniciálami prírodovedca. V knihe budeme ťažko hľadať nejaký nedostatok. Snáď len, že niektoré pasáže sa opakujú. Na niekoho však práve toto môže kladne pôsobiť.

Ak v niektorých knihách musíme hľadať posolstvo, tak táto kniha je posolstvo samo … .